História školy

V Liptovskom Hrádku boli stredné školy s dlhoročnou tradíciou zamerané na lesníctvo a drevárstvo. Neodmysliteľnú súčasť historického vývoja horného Liptova tvorí aj  baníctvo a hutníctvo. V Liptovskom Hrádku sa spracúvalo veľmi kvalitné železo. Aj preto tu bola začiatkom 19. storočia postavená továreň na výrobu pušiek, pištolí a karabín, ktorá patrila medzi strategické podniky štátu a kvalitou aj kvantitou výroby patrila medzi najlepšie v Rakúsko-Uhorsku.

Na túto priemyselnú tradíciu naviazalo vybudovanie elektrotechnického závodu v Liptovskom Hrádku. V roku 1950 bol založený podnik TESLA Liptovský Hrádok, ktorého prvým výrobným sortimentom boli  elektromechanické diely pre telefónnu techniku.

Rýchly rozvoj elektrotechniky v povojnovom období vyžadoval nových kvalifikovaných odborníkov, čo bolo impulzom vytvorenia vlastného vzdelávacieho zariadenia Národného podniku TESLA Karlín závodu Tesla v Liptovskom Hrádku.

Tak vznikol  predpoklad pre vznik  elektrotechnického školstva v Liptovskom Hrádku.

Stredné odborné učilište elektrotechnické

1.októbra 1951 sa začal prvý školský rok v Stredisku pracujúceho dorastu s pričlenenou Základnou odbornou školou v Liptovskom Mikuláši, s výučbou v Liptovskom Hrádku.

Vedúcim Strediska pracujúceho dorastu sa stal Alojz Peciar. Od roku 1951 do roku 1959 sa podľa potrieb výrobného programu závodu vyučovali v dvojročných cykloch učebné odbory univerzálny nástrojár, sústružník, elektromechanik, spojovací mechanik.

V roku 1958 sa závod TESLA Liptovský Hrádok po reorganizácií elektrotechnických závodov osamostatnil, vyčlenil z materského podniku a stal sa národným podnikom.

V roku 1959 na základe zákona č.89/58 Zb. zo dňa 12.12.1958 bolo zriadené Odborné učilište pri n. p. TESLA Liptovský Hrádok a zaradené do siete odborných učilíšť ako škola II. cyklu.

V roku 1961 dostalo Odborné učilište nové priestory v areáli závodu. Z hľadiska potrieb podniku sa vyučovali žiaci v období rokov 1960 -1964 v učebných odboroch nástrojár, zámočník, montér spojovacích zariadení a spojovací mechanik
už v trojročnej učebnej dobe.

Od 1.septembra 1962 mali absolventi učebných odborov možnosť získať v ďalšom dvojročnom štúdiu popri zamestnaní úplné stredné vzdelanie. Veľký rozvoj zaznamenalo učilište v školskom roku 1963 - 1964, kedy sa vyučovalo v troch rôznych odboroch, spojovací technik, univerzálny nástrojár a univerzálny zámočník. Pre výchovu ďalšieho počtu učňov nemalo odborné učilište  priestorové ani personálne  kapacity, preto sa v roku 1966 vytvorilo stredisko v rámci Závodnej školy práce.

V roku 1969 sa začalo s výstavbou nového areálu odborného učilišťa s priestrannými učebňami, dielňami a internátom.

V OU bol od 1.septembra 1975  zriadený experimentálny 4 - ročný študijný odbor mechanik elektronických zariadení. Otvorenie nového študijného odboru bolo podmienené i tým, že v podniku TESLA Liptovský Hrádok nastala ďalšia fáza rozvoja ústredňovej techniky, veľmi úzko spätá s rozvojom integrovaných komponentov, mikroelektronikou a mikroprocesormi.

V roku 1976 sa z OU stalo Stredné odborné učilište elektrotechnické Liptovský Hrádok. SOU v školskom roku 1992-93, ako jedno z prvých učilíšť na Slovensku začalo vyučovať formou stupňovitej prípravy v odbore elektrotechnika, so zameraním na oznamovaciu a zabezpečovaciu techniku, meracie prístroje a zariadenia, od školského roku 1996 - 97 zameranie na autoelektroniku a od školského roku 1999 - 2000 aj číslicovú a riadiacu techniku.

Stredná priemyselná škola elektrotechnická

V roku 1955 bolo pri Strednej priemyselnej škole drevárskej v Liptovskom Hrádku, otvorené dvojročné štúdium popri zamestnaní v špecializácii oznamovacia technika. Poskytovalo nižšie odborné vzdelanie končiace záverečnými skúškami. V roku 1960, úpravou pedagogických dokumentov bolo štúdium upravené na trojročné s možnosťou ďalšieho dvojročného štúdia ukončeného maturitnou skúškou.

Pre potreby Národného podniku Tesla Liptovský Hrádok a iných elektrotechnických podnikov na Slovensku boli potrební aj strední technickí pracovníci. Z týchto iniciatív

vznikla Stredná priemyselná škola elektrotechnická v Liptovskom Hrádku. Prví študenti denného štúdia začali študovať od 1. septembra 1961. Zriaďovacia listina školy bola vystavená až o rok neskôr, s dátumom 1. september 1962.

Škola získala po Strednej priemyselnej škole drevárskej štyri učebne, chýbali dielne, laboratóriá, odborné kabinety. Vyučovanie odborných predmetov zabezpečovali externí pracovníci z národného podniku Tesla. Vedenie školy na čele s riaditeľom Ondrejom Brezinom a zástupcom riaditeľa Jánom Svitekom zabezpečili interných vyučujúcich pre teoretické, aj praktické vyučovanie. Národný podnik Tesla v rokoch 1962 - 1964 uvoľnil postupne pre školu skúsených pracovníkov z vývoja, medzi ktorých patrili napr. Ing. Brůha Vladimír, Ing. Marián Kuruc, Ing. Matej Štepita a sprostredkovane z n. p. Tesly Rožňov prom. fyz. Bartolomej Rak. Pre praktické vyučovanie poskytol podnik pracovníkov: p. Duda Ján, p. Chebeň Jozef, p. Piovár Ondrej, p. Maduda Jaroslav.

V priebehu školského roku 1963 - 1964 bola pre potreby praktického vyučovania upravená bývalá cvičná píla na laboratóriá a dielne novej školy. Rekonštrukciu uskutočnili vyučujúci merania, dielenských cvičení a zamestnanci rozšírenej dielenskej prevádzky so žiakmi. Pracovníci školy zabezpečili prístrojovú a meraciu techniku a laboratóriá, aj keď v provizórnych priestoroch, boli na svoju dobu veľmi dobre vybavené

Výstavba novej školy sa začala v roku 1964 podľa projektu Ing. Tomana. V septembri 1968, keď bola dokončená učebňová časť a kotolňa, sa začalo s vyučovaním vo vlastných priestoroch. V rokoch 1970 – 1971 pokračovali stavebné práce v dielňach a laboratóriách. Výstavba prvej etapy školy v hodnote 14 miliónov Kčs bola dokončená v roku 1973. Druhá etapa, ktorá  mala zabezpečiť vyučovanie telesnej výchovy, stravovanie a ubytovanie žiakov, zostala iba v štádiu rozpracovanej projektovej dokumentácie. Problémy sa riešili provizórne a modernizáciou objektov a zariadení. Partnerom pri riešení týchto problémov bolo patronátne JRD v Hybiach.

V prvých rokoch existencie školy mohli žiaci študovať špecializáciu oznamovacie a rádioelektronické zariadenia. So zväčšujúcimi sa priestormi  a zlepšujúcim sa materiálnym a technickým vybavením bolo možné v roku 1963 otvoriť nový odbor meracia a automatizačná technika. V roku 1967 zo školy odišli prví absolventi odboru.

So zvyšujúcim  sa záujmom o štúdium bolo potrebné riešiť aj otázku ubytovania žiakov zo vzdialenejších oblastí Slovenska.  V školskom roku 1964 - 1965 boli žiaci  školy ubytovaní v 3 učebniach bývalej drevárskej školy, v terajšej budove SLTŠ – bol to prvý provizórny domov mládeže. V tom istom školskom roku KNV pridelil pre potreby ubytovania aj budovu bývalej Poľnohospodárskej školy v Rakúsko - Uhorsku z roku 1871, ktorú SLTŠ používalo do tohto času čiastočne na sklady a učebne lesníckej majstrovskej školy. Počet tried, a tým aj počet žiakov, ktorí potrebovali ubytovanie sa zvyšoval.

Od 1.9.1966 škola získala ďalšie priestory na ubytovanie pridelením Janoškovho domovu. V roku 1971 po včelárskej majstrovskej škole získala  SPŠE na ubytovanie žiakov aj Vitálišovu vilu. Ďalšie ubytovacie kapacity - internát Pod Skalkou – boli vytvorené v rokoch 1974 - 1975.

SPŠE v roku 1971 otvorila študijný odbor technická obsluha prostriedkov výpočtovej techniky. Tento odbor vznikol na SPŠE v Liptovskom Hrádku ako na prvej strednej škole v republike, kde sa počítače stali predmetom aj nástrojom vyučovania. Od tých čias škola úzko spolupracovala s pedagogickými inštitúciami ako experimentálna škola.

Od 1.októbra 1975 v priestoroch Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej na Celinách, zásluhou Ing. Ladislava Habiňáka, vzniklo Školské výpočtové stredisko so sálovým počítačom, ako prvým číslicovým počítačom na strednej škole v bývalom Československu. Hlavnými úlohami výpočtového strediska bola príprava pedagogických dokumentov pre novovznikajúce odbory výpočtovej techniky, príprava pedagógov pre vyučovanie týchto predmetov a zabezpečenie praktického vyučovania žiakov stredných škôl.

V tomto období sa učitelia školy podieľali na spracovaní základných pedagogických dokumentov v celoštátnom rozsahu, mali a dodnes majú, bohatú publikačnú činnosť v tvorbe učebných textov, učebníc a učebných pomôcok. Pri uplatňovaní moderných metód vyučovania s podporou  osobných počítačov patrila škola medzi špičkové v republike, aj zásluhou vtedajšieho riaditeľa Ing. Mateja Štepitu a zástupcu riaditeľa Ing. Ladislava Hartmana.

Na rozvoji Stredného odborného učilišťa elektrotechnického mali najväčšiu zásluhu riaditelia Ing. Vladimír Hyben a Ing. Stanislav Dugát.

Naša škola patrila k priekopníkom medzi strednými školami v republike vo využívaní Internetu vo vyučovaní. V oblasti sieťových technológií zásluhou Ing. Ľubomíra Ursínyho bola medzi prvými školami, kde sa zriadila lokálna CISCO akadémia.

Internát Janoškov domov bol budovaný v rokoch 1979 - 1981 do dnešnej podoby. V roku 1989  sa začalo s výstavbou nový areálu domova mládeže pri budove SPŠE na Celinách, dokončený  bol v roku 1997.

V 90-tych rokoch sa zmenil spôsob špecializácie štúdia a žiaci mohli študovať na SPŠE odbor slaboprúdová elektrotechnika s tromi zameraniami (automatizačná technika, oznamovacia technika a elektronické počítačové systémy) a ekonomicky orientovaný odbor technické a informatické služby so zameraním na elektrotechniku.

V roku 2001 Stredná priemyselná škola elektrotechnická a Stredné odborné učilište elektrotechnické prešli do zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja.

Žilinský samosprávny kraj zriadil Združenú strednú školu elektrotechnickú na základe uznesenia zastupiteľstva ŽSK č. 10.1. zo dňa 18. 12. 2002 v zmysle zákona SNR č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a Rozhodnutia Ministerstva školstva SR č. 4903/03-093/15 zo dňa 30.6.2003.

Združená stredná odborná škola elektrotechnická vznikla združením dvoch škôl v Liptovskom Hrádku a to Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej a Stredného odborného učilišťa elektrotechnického.

1. septembra 2003 sa začal prvý školský rok  dvoch združených škôl v pôvodných objektoch.

Žilinský samosprávny kraj Dodatkom č.2 k zriaďovacej listine č.370/03-SP zo dňa 1.9.2003 v znení Dodatku č.1 zo dňa 24.8.2006 mení názov organizácie zo Združenej strednej školy elektrotechnickej na Strednú odbornú školu s účinnosťou od 1.9.2008.

Žilinský samosprávny kraj Dodatkom č.3 k zriaďovacej listine č.370/03-SP zo dňa 1.9.2003 v znení Dodatku č.1 zo dňa 24.8.2006 a Dodatku č.2 zo dňa 28.8.2008 mení názov organizácie zo Stredná odborná škola na Stredná odborná škola elektrotechnická s účinnosťou od 1.1.2009.

V  roku 2009 sa postupne sťahovali učebne a dielne z objektu bývalého Stredného odborného učilišťa elektrotechnického do priestorov na Celinách. V školskom roku 2009 - 2010 sa začalo vyučovanie v objekte na Celinách 536 v Liptovskom Hrádku.

Naša škola doteraz vychovala viac ako 10 000 absolventov. Mnohí z nich pôsobia na popredných manažérskych miestach vo firmách, organizáciách, úradoch štátnej správy alebo samosprávy. Sú úspešní ľudia, osobnosti, podnikatelia, vedci i umelci. Všetci sú našou pýchou, sú dobrou vizitkou našej školy. A škola, to nie sú len žiaci. Sú to aj ich učitelia, majstri odbornej výchovy, vychovávatelia a nepedagogickí zamestnanci, bez ktorých by chod školy bol nemysliteľný.

V posledných rokoch prešla škola veľkými zmenami. Zapojila sa do projektov Európskej únie a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Za výdatnej pomoci nášho zriaďovateľa Žilinského samosprávneho kraja sa zlepšuje technický stav budov. Po presťahovaní z objektu Pálenica, sa v objekte Celiny vybudovali nové učebne odborného výcviku. Za výdatnej sponzorskej pomoci firiem a partnerov školy, prostredníctvom Občianskeho združenia EMITOR a projektov pribúda na škole moderná didaktická technika a zlepšuje sa vybavenosť odborných učební a laboratórií. V mnohých oblastiach sme sa stali priekopníkmi vo využívaní moderných metód  a učebných pomôcok  vo vyučovaní a súčasne aj školiacim strediskom pre učiteľov z iných škôl.

V súčasnosti v SOŠE študuje vyše 400 žiakov v 18 triedach. Škola ponúka študijné odbory elektrotechnika v oblastiach počítačové systémy a počítačové siete, priemyselná informatika, informatické a telekomunikačné sytémy a manažment v elektrotechnike, technické a informatické služby v elektrotechnike, mechanik  elektrotechnik – autoelektrikár a informačné technológie a mechanik počítačových sietí . V ponuke školy sú aj učebné odbory  autoopravár  - elektrikár a  elektromechanik - úžitková technika.

Výmenu skúsenosti a informácií o odbornom smerovaní  vzdelávania  zabezpečujeme spoluprácou s partnerskými školami v regióne i v zahraničí.

Od svojho vzniku bola škola úzko spätá s elektrotechnickými podnikmi v regióne, pružne reagovala na ich potreby a vychovala veľa vynikajúcich odborníkov v elektrotechnike, ale aj v ostatných oblastiach života. Aj v súčasnosti je neodmysliteľnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu spolupráca školy s elektrotechnickými firmami v regióne. Je to predovšetkým generálny partner školy Ceragon Liptovský Hrádok a hlavní partneri školy Eltek Liptovský Hrádok, Tesla Liptovský Hrádok, Seidel Slovakia. Veľmi prospešná je aj spolupráca so vzdelávacími inštitúciami Žilinská univerzita v Žiline a Technická univerzita v Košiciach, Metodicko-pedagogické centrá, Centrum pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie Liptovský Mikuláš, Školské výpočtové stredisko Liptovský Mikuláš.

Vďaka dobrým personálnym i materiálnym podmienkam študenti úspešne reprezentujú školu na rôznych spoločensko-vedných, športových a technických súťažiach. V súťažiach SOČ a Zenit sa dosiahnutými výsledkami dlhodobo zaraďujú medzi najlepšie školy na Slovenku.

Pedagogickí pracovníci i vedenie školy tvoria kolektív pracovitých, kvalifikovaných, odborne veľmi zdatných a kreatívnych ľudí, s túžbou poskytnúť žiakom čo najlepšie podmienky na výchovu a vzdelávanie.

Roky usilovnej, systematickej a tvorivej práce pedagógov, počet, uplatnenie a úspechy absolventov meno školy vyzdvihli medzi najúspešnejšie, ktorými sa môže tento región pýšiť. Zamestnanci školy, chcú v tejto tradícii pokračovať a rozvíjať ju, aby sa o nej hovorilo ako o modernej škole motivujúcej k celoživotnému vzdelávaniu v oblasti elektrotechniky a informačných technológií, kde žiaci nadobúdajú tie najnovšie poznatky, učia sa na kvalitných, špičkových zariadeniach, získavajú zručnosti priamo uplatniteľné v praxi, a hlavne učia sa radi.

Riaditelia SPŠE Liptovský Hrádok

Brezina Ondrej

1961 – 1969

Habiňák Ladislav, Ing.

1969 – 1971

Štepita Matej, Ing.

1971 – 1990

Zeman Ján, RNDr.

1990 – 1991

Brtáň Milan Ing.

1991 - 1996

Lištiak Milan Ing.

1996 - 2003

Riaditelia SOUE Liptovský Hrádok

Alojz Peciar (Stredisko pracujúceho dorastu) 1951 - 1954

Peter Pallo (Závodná učňovská škola) 1954 - 1961

Martin Kiňo (Odborné učilište) 1961 - 1969 

Hyben Vladimír,  Ing. 1969 - 1991

od roku 1976 Stredné odborné učilište

od roku 1991 Stredné odborné učilište elektrotechnické

Dugát Stanislav Ing. 1991 - 2002

Kelčík Slavomír Ing. 2002 - 2003

Riaditelia ZSŠE Liptovský Hrádok

Lištiak Milan Ing.

1.9.2003 – 1.1.2009

Riaditelia SOŠE Liptovský Hrádok

Lištiak Milan Ing.

1.1.2009 – 31.1.2009

Daniš Milan Ing.

od 1. 2. 2009